Bridž sa rozhodnutím IOC (Medzinárodný Olympijský Výbor) stal od r. 1995 súčasťou olympijského hnutia. Tým sa zvideľnil už nielen ako spoločenský fenomén, ale i na poli športovom. O následnom diplomatickom úsilí a jeho výsledkoch sa môžete dozvedieť viac v sekcii o WBF.

Naviac v r. 2005 vzniká Medzinárodná Asociácia Duševných Športov IMSA, ktorej sa WBF stáva popredným členom.

Zimné olympijské hry 2002 v Salt Lake City boli ďalším významným milníkom na tejto úspešnej ceste, keďže IOC zaradil bridž do ich programu medzi demonštračné športy, čo je zvyčajne prvý krok k tomu, aby sa stal trvalou súčasťou ďalších olympiád (tvorí tak spolu so športami ako sú napr. golf, karate, rugby ap. rodinu "čakateľov").

Scénou pre túto demonštračnú prehliadku bridžového súťaženia bol atraktívny Americana hotel v Salt Lake City. Tu pred zrakmi vysokých funkcionárov IOC (včítane Ireny Szewinskej, zlatej medailistky v behu na 400 m, ktorá ako prvá na svete túto trať zabehla pod 50 s), WBF, EBL, ACBL a ďalších bol 2. 2. 2002 otvorený 4. Grand Prix IOC (prvé tri ročníky sa konali v Olympijskom Muzeu v Lausanne). Slávnostný ceremoniál bol ukončený zahratím Fanfare for the Common Man od Aarona Coplanda.

Tento turnaj sa hral v troch kategoriach (muži, ženy, juniori) s účasťou najlepších národných družstiev a s celou plejádou svetoznámych hráčov. Túto česť dostali:

V základnej časti sa všetky zúčastnené družstvá mužov i žien stretli systémom každý s každým o účasť v play-off. Hralo sa na 24 rozdaní.

V súťaži juniorov súťažili iba štyri družstvá, ktoré boli zostavené z najlepších hráčov amerického a európskeho kontinentu (každý s každým po tri zápasy na 12 rozdaní).

Dosiahnuté výsledky:

Veľmi dramatické boje i prekvapujúce výsledky sprevádzali súťaž mužských družstiev. Na celej čiare sklamalo favorizované družstvo USA na čele s Bobom Hammanom, na druhej strane taliansky "Blue team", mnohonásobný majster sveta, si viedol vynikajúco a s úctyhodným odstupom obsadil prvú priečku. Príjemne prekvapili nórski hráči. Veľmi silný poľský team podľa očakávania postúpil do play-off spolu s Kanadou.

Vynikajúce štyri francúzske hráčky, z ktorých každá je jedinečnou individualitou, až na jedno zakolísanie demonštrovali svoju hernú prevahu a zvíťazili. Veľkým sklamaním bolo nepostupové piate miesto rakúskeho teamu.

 
Semifinálové zápasy (i finále) sa už hrali na 48 rozdaní s týmito výsledkami:

V prvom semifinálovom zápase, do tej doby suverénne Taliansko, nesplnilo úlohu vysokého favorita a z boja o prvenstvo vypadlo. Zlom nastal v druhej polovici, keď stratilo svoj výrazný 36-impový náskok. Kanada sa tak prekvapujúco dostala do finále.

V druhom zápase Poliaci začali veľmi zle a po prvej polovici ich súper viedol o 23 imp, ale na rozdiel od Talianov ich výkon neustále gradoval, a tak zápas s Nórmi vyhrali a postúpili.

V ženskom semifinále k žiadnym mimoriadnym prekvapeniam nedošlo. Favoritky s Francúzska pokračovali aj tu v suverénnych výkonoch, na čo tentokrát doplatili Holanďanky.

Američanky tiež nenechali nič na náhodu, keď Nemkám nedali žiadnu šancu.

V súboji mužov o tretie miesto už to bolo opäť to "staré" suverénne Taliansko, ako v základnej časti. Zostala im iba trpká spomienka na semifinálový zápas s Kanadou.

Výrazným víťazstvom nad Nemeckom Holanďanky potvrdili, že patria medzi svetovú špičku.

Juniori z Južnej Európy nezopakovali svoj výborný výkon zo základnej časti a tesne prehrali so severoamerickými rovesníkmi, hlavne v dôsledku slabšej hry v závere stretnutia.

Kanadské prekvapenie na pokračovanie. V akomsi tranze po senzačnom semifinálovom víťazstve mali impozantný štart, keď získali v prvej polovici finálového zápasu neuveriteľný až 50-impový náskok, po ktorom Poliaci síce silne "pritvrdili", ale 38 impov naviac v druhej časti im stačilo iba na striebro. A Kanada oslavovala!

Pozrime sa na vizitky členov víťazného družstva:
Fred Allan Gitelman  Je známym počítačovým expertom, čo plne využil ako zakladateľ známeho serveru BBO (je i jeho prezidentom), ako i na edukačné ciele (autor známeho elektronického kurzu bridžu Learn To Play Bridge). Je "zberateľom" strieborných medailí (druhé miesta na World Juniors 1991, Bermuda Bowl 1995, Maccabiah Games 1997, Spingold 2000), čo neznamená, že nedokáže byť i prvý (napr. Reisinger 2001, Cavendish 2003). Je i príležitostným partnerom Billa Gatesa.
Peter Jones   sa narodil v Anglii. Je stálym partnerom Gartaganisa (pokiaľ ten nehrá so svojou manželkou). Veľmi obľubuje rubber hraný na vysokej úrovni a je zastáncom tzv. jednoduchého bridžu.
Nicholas Gartaganis  Jeho manželka Judy je členkou ženskej reprezentácie. Dosť často hrávajú spolu s vynikajúcimi výsledkami.
Joseph Silver   Najstarší a veľmi skúsený hráč (partner Gitelmana), mnohonásobný reprezentant, druhý na Bermuda Bowl 1995. Je známy i tým, že nepoužíva temer žiadne konvenčné hlášky.
Gordon Campbell   Je špecialistom na dražobné systémy, manuál podľa ktorého draží so svojim partnerom Balcombom má vyše 400 strán. Pochádza z Anglie, kde v r. 1975 vyhral juniorský šampionát.
Keith Balcombe  Je tiež imigrantom z Anglie a azda i preto si veľmi dobre rozumie s Campbellom.

Spanilá jazda vynikajúcich Francúziek pokračovala až do konca. Proti takým individualitám, aké sú v tomto družstve, Američanky boli bez šancí. Posúďte sami:
Sylvie Willard je jedna z ôsmich dcér dobre známej Irénée de Heredia, ktorá jej nedovolila závodne hrať bridž, pokiaľ neukončila vysokoškolské štúdia. Sylvia patrí medzi najlepších francúzskych hráčov; je päťnásobnou šampiónkou Európy a nositeľkou striebornej medaily zo svetového majstrovstva.
Benedicte Cronier patrí medzi francúzsku elitu v open turnajoch; má tri európske tituly a striebornú medailu zo svetových majstrovstiev, vyhrala i ženský Generali Masters. Jej manžel Philippe je európskym šampiónom a v súčasnosti riaditeľom bridžovej univerzity v Paríži.
Catherine d’Ovidio je znalcami považovaná za najväčší ženský talent; zúčastnila sa už na štyroch európskych šampionátoch (tri zlaté medaily a jedna strieborná).
Veronique Bessis päťnásobná majsterka Európy, ktorá iba so svojou rodinou by mohla postaviť veľmi silné družstvo (manžel Michel je známym expertom, deti Thomas a Olivier sú v juniorskom teame Francie).

Výborní juniori zo severu Európy sa museli popasovať nielen s kvalitným výberom z amerického kontinentu (okrem Sev. Ameriky), ale i s 10 impami, ktoré americký team dostal ako bonifikáciu. Vďaka tomu sa obe kolektívy rozišli so zmierlivým výsledkom.