V dňoch 7. – 9. 11. 2007 sa pod patronátom EBL konali v Monaku majstrovstvá malých federácií (s počtom členov menším ako 500). Slovensko tam bolo zastúpené bratislavským družstvom, ktoré skončilo v 1. lige ako tretie (dva prvé tímy neprejavili záujem).
Keďže sme nevyslali reprezentačný výber, nedal sa očakávať výraznejší úspech a to i napriek tomu, že navzájom súperili krajiny nielen s malou členskou základňou, ale i s nižším ratingom.
Družstvá boli rozdelené do dvoch skupín, v tej našej sme skončili na 6. mieste z ôsmich. V danej konkurencii to nebol úspech, ale je to po prvýkrát, čo slovenské družstvo nebolo posledné (za nami boli Monaco a Albánsko).
Suverénne a zaslúžene vyhrali Bulhari, čo sa dalo po ich dobrom umiestnení na Majstrovstvách Európy očakávať. Z nášho pohľadu je to memento, pretože v minulosti bezvýznamná bridžová krajina kráča od úspechu k úspechu. Asi vo vedení ich bridžového zväzu to robia výborne a zrejme nelikvidujú progresívnych funkcionárov ako je to zvykom u nás (pozri posledné dve mimoriadne konferencie). Ale to je iná kapitola.
Každopádne nie je možné našim účastníkom tohoto podujatia uprieť snahu a bojovnosť a kladne je treba hodnotiť i výborný výkon dvojice Dula – Henc v bočnom párovom turnaji (16. miesto z 56 párov). Výsledky našich:
SR - Lotyšsko 7:23
SR - Rumunsko 13:17
SR - Lichtenstein 18:12
SR - Libanon 5:25
SR - Monako 24:6
SR - Albansko 25:4
SR - San Marino 7:23
celkové výsledky
Nižšie uvádzam komentár k pôsobeniu našej výpravy z pohľadu jej priameho účastníka.
Pre prvé bridžové hry malých federácií sa ťažko mohlo nájsť krajšie miesto (a platí to i o počasí) ako Monako. Našej ceste do dejiska hry nechýbal ani istý dobrodružný nádych. Totiž poriadatelia sa s typickou francúzskou nonšalantnosťou neobťažovali oznámiť názov ulice, kde sa nachádza „Exotic Garden“, v ktorom sa konalo slávnostné otvorenie s predpokladom, že všetci vedia kde to je, pričom to nevedel ani GPS navigátor v aute. Napriek tomu sme to zvládli medzi prvými i keď sa naša cesta dala charakterizovať ako niečo medzi výstupom na Rysy a orientačnými pretekmi, ako ostatne všetko jazdenie v Monaku.
Odzneli prejavy bridžového prezidenta Monaca a zástupcu starostu. Z ich francúzskeho prejavu sme síce nič nerozumeli, ale zato sme úspešne zvládli koktajly a jednohubky, pokochali sa nádherným výhľadom, nezabudli sme ani na posledné „vylepšenia“ dražby a hurá o ďalších pár kilometrov ďalej do Monaco country clubu, kde sa hral vlastný turnaj. Čakala nás tu jedna z najsnobskejších adries Európy, miesto turnaja ATP v tenise, s kurtami a budovou s rozprávkovým výhľadom na nefalšované azúrové more. Okrem tenisu je tu aj bridžová klubovňa so stolami, zástenami, obrazovkou na výsledky a bol to i náš útulok na najbližšie dni.
Úvod sme veľmi nezvládli. V prvých troch zápasoch to boli najmä nedotiahnuté hry a predražené čiastočné záväzky so zápismi súperov na oboch stoloch, čo nebol práve najlepší vstup do turnaja a mali sme pocit, že v tenise na miestnych exkluzívnych kurtoch by nám to možno išlo lepšie.
Ale nervozita opadla, začali sme hrať v pohode a výsledky sa dostavili. Tri kolá pred koncom získavame 24 VP, v predposlednom až maximálnych 25 VP a odrazu je tu aj šanca na semifinále v poslednom zápase. Ale bridžový svet je krutý (možno aj spravodlivý), prehráme posledný zápas s trpasličím San Marinom 25:5 a je po nádejách – šieste miesto z ôsmich v skupine B.
Utešujeme sa, že konečne reprezentácia Slovenska nie je posledná aj keď medzi tými menej významnými európskymi krajinami. Tak už len blahoželáme víťazným Bulharom k prvému miestu, utešujeme Čechov, ktorí tiež v poslednom zápase pre...li semifinále a pochválime sponzora – banku Rotschild za ich fantastické červené víno pri záverečnom bankete.
Keďže cena na ďaľšom víkendovom turnaji je 4000 Euro pre team, ideme tam s nádejami do ďaľších bojov. Náš optimizmus podporili i sponzorské autá, ktoré keďže sú už ojazdené, z vrodenej slovenskej skromnosti ich neodkupujeme za zostatkovú cenu 100 Euro za kus a tešíme sa na turnaj. V piatok sa hrá kvalifikácia, v ktorej náš optimizmus ochladol, pretože sme sa neprebojovali do skupiny A, z ktorej vzídu semifinalisti. Ale čo sa dá robiť, konkurencia tu bola excelentná, za všetko hovorí účasť takých svetových es, ako Duboin s Bocchim (Lavazza), francúzsky team s Chemlom a podobne, takže naše ambície úmerne poklesli a ani bojový výkon nestačil na lepšie ako 48. miesto z 56 družstiev. Teda opäť nie poslední. A keďže každá sranda niečo stojí, tu to bolo 150 euro za team.
V sobotu večer ešte hráme dobre obsadený turnaj dvojíc s 56 pármi, na ktorom Henc-Dula skončili na výbornom 16. mieste. Konečne úspech! V nedeľu už len dohráme skupiny o umiestnenie, zatlieskame víťazným Bulharom, rovnako ako v našom turnaji, a tradične úspešne zvládneme záverečný koktail.
