Hry a súťaživosť vôbec sú v živote ľudí oveľa dôležitejšie, ako sa mnohí domnievajú. Sú fenoménom nielen zábavy, ale aj výchovy. To si dobre uvedomovali už v starom Ríme, keď základné potreby človeka definovali oným známym „chlieb a hry“.

Medzi hry, ktoré sú vo svete najrozšírenejšie, patrí rozhodne i bridž. Jeho búrlivý rozvoj dokumentujú i štatistiky, podľa ktorých je vo svete cca 1,5 milióna organizovaných hráčov, ktorí pravidelne súťažia na turnajoch, od domácich až po majstrovstvá sveta, pričom počet tých, ktorí sa zúčastňujú na turnajoch príležitostne, alebo hrávajú bridž iba v súkromí, sa odhaduje až na 80 miliónov. Žiaľ u nás je stále ešte popoluškou i keď Slovensko sa od r. 2003 stáva členom vrcholnej európskej bridžovej organizácie (EBL). Princípy bridžu pozná iba málo slovákov, v lepšom prípade vedia aspoň toľko, že ide o kartovú hru. A to vyvoláva i zjednodušenú predstavu, že je to niečo také ako „mastenie“ mariáša, nenáročná kanasta a pod. Môžem vás ubezpečiť, že ak sa zoznámite s bridžom bližšie, už určite nebudete strácať čas s inými kartovými „odvarmi“.

Rozdiel v úrovni medzi bridžom a ostatnými známymi kartovými hrami je prinajmenšom taký priepastný ako medzi šachom a „človeče, nehnevaj sa“. Šach som v prirovnaní použil nielen preto, že obe majú podobný systém súťaží, ale i pre názory teoretikov hier, ktorí šach a bridž kladú praktický na rovnakú úroveň (objavil sa i názor, že bridž je šach s kartami).

Bridž v nenáročnej forme je spoločenskou zábavou pri rodinných a iných stretnutiach, pre potešenie i súťažne sa hrá v kluboch. Pre tých, čo sa chcú uplatniť aj na športovom poli, sa temer denne koná po celom svete veľa oficiálnych turnajov dvojíc i mužstiev; vrcholnými podujatiami sú majstrovstvá Európy, sveta a Olympiáda. V poslednom období bridž rázne prenikol i do fenoménu doby, akým je internet. Na mnohých serveroch si môže každý zahrať s hocikým na celom svete.

Bridž je hra ľahká na naučenie, jej princípy nie sú zložité a každý so vzťahom ku kartám ich pochopí i za pol hodiny. Ak však budete chcieť dosiahnuť úroveň špičkových hráčov zistíte, že to až také jednoduché nie je. Dobre hrať bridž si vyžaduje mať zmysel pre logiku, výbornú pamäť, fantáziu, analytické schopnosti, zvládnuť teóriu tejto hry a nie celkom zanedbateľné sú i psychologické aspekty.

A pretože práve tieto vlastnosti sa hraním bridžu zdokonaľujú, je obľúbený hlavne u tých ľudí, u ktorých sú známkou ich profesionálnej zdatnosti. Je preto prirodzené, že medzi nadšencami tejto hry nájdete veľa vedcov, programátorov, manažérov, umelcov (napr. svetoznámy herec Omar Shariff patrí medzi najlepších hráčov sveta) i významných politikov (vynikajúci bridžisti boli Churchill, Néhrú i Teng Siao-pching). Medzi najlepšími hráčmi ťažko budete hľadať nejakých lordov, ktorí tak často sú jeho aktérmi v románoch a vtipoch.

Neoceniteľný je predovšetkým pre mladých ľudí, u ktorých je úplne prirodzené, že inklinujú k hrám, že radi súťažia, čo sa u nich môže s úspechom využiť nielen na rozvinutie spomínaných schopností, ale aj na pripútanie sa k zábave, ktorá ich odláka od rôznych škodlivých foriem využívania voľného času. V mnohých vyspelých krajinách (napr. v USA, Taliansku, Francii, Švédsku, Izraeli ap.), si to už uvedomili, keď bridž zaradili do edukačných programov vybraných škôl. Aj na veľkolepej audiencii u pápeža Jana Pavla II., ktorej sa spolu s prezidentom EBL zúčastnilo i cca tisíc žiakov z vyše stovky talianskych škôl s výučbou bridžu, bola vysoko vyzdvihovaná skutočnosť, že mládež prostredníctvom tejto logickej hry využije svoj voľný čas určite oveľa užitočnejšie ako keby prepadla drogám, alkoholu, hracím aom a iným nástrahám doby.

Bridžové hnutie vo svete nezískalo uznanie iba na spoločenskom poli, ale i vo vrcholných športových organizáciách. Dôkazom toho je i skutočnosť, že v r. 1995 Medzinárodný olympijský výbor pod vedením J. A. Samarancha zaradil WBF (World Bridge Federation) do celosvetového olympijského hnutia. Bridž sa tak stal uznávanou športovou organizáciou v súlade s článkom 4 Olympijskej charty. Prejavilo sa to už na Olympiáde v Salt Lake City v r. 2002, kde bridž mal oficiálnu prezentáciu medzi športami, ktoré MOV v budúcnosti uvažuje zaradiť do programu Olympijských hier.

V posledných desaťročiach došlo k výraznej explózii bridžovej hry aj v strednej a východnej Európe, kde sa žiaľ v minulosti netešil podpore vtedajších mocných. Typickým príkladom je hlavne Poľsko, kde sa rozšíril neuveriteľným spôsobom, a to nielen kvantitatívne. Táto krajina svoju vysokú úroveň demonštrovala víťazstvom na majstrovstvách sveta, čo bol obrovský šok pre celý bridžový svet. V súčasnosti žne jeden úspech za druhým, a jej mladé nádeje (juniori i žiaci) sú temer bez konkurencie (pozrite si napr. výsledky juniorských Majstrovstiev Európy v Prahe). Skončila sa dlhodobá hegemónia západoeurópskych a amerických hráčov a ako poznamenal jeden komentátor "bridž sa úspešne vrátil na východ, teda tam, kde bol jeden z jeho koreňov" (podľa historikov vznikol syntézou whistu s biričom, ktorý údajne hrávali emigranti z oblasti Kaukazu).

Ak i u nás dokážeme túto kráľovskú kartovú hru spopularizovať tak, ako sa to darí v okolitých štátoch, iste sa rýchlo vyrovnáme aj svetovej špičke. Veď najlepší slovenskí hráči už v minulosti dosiahli rad medzinárodných ocenení a aj úspešne reprezentovali býv. Československo na významných európskych podujatiach.

Ale neide iba o hru na najvyššej úrovni. Aj bridž v rodine ev. v kruhu priateľov a známych prináša okrem radosti z hry i ďalšie pozitíva. Veď napr. jeho znalosť je vo vyspelých krajinách často „vstupenkou“ do spoločnosti ľudí, ktorí niečo znamenajú. Získanie cenných informácií a kontaktov iste za to stojí. Je známe, že veľa významných obchodov bolo dohodnutých pri golfe alebo partii bridžu (s ním to bude určite lacnejšie). Aj to je dôvod, aby čo najviac odborníkov, manažérov, ale hlavne ambicióznych mladých ľudí sa túto skvelú hru naučilo.

A ste na najlepšej ceste, ak ste sa rozhodli, že sa pridáte i Vy. V tom prípade Vám gratulujem.

 
Podľa úvodu ku knihe Ivana Tatranského Bridž pre každého.